1. Uzávery fliaš
Prečo korok ?
Korok je vyskúšaný prírodný materiál, ktorý k vínu ako k prírodnému produktu tradične patrí. Obsahuje miniatúrne póry, ktoré umožňujú mikro-ventiláciu potrebnú pre zretie vína. Ide o kôru dubu korkového z oblasti Stredomoria, predovšetkým z Portugalska.
Po zlupnutí sa niekoľko rokov suší a následne ešte varí vo vode. Najlepší korok by mal byť aspoň sedemročný, dlhý minimálne 45mm. Trvanlivosť je potom až 20-25 rokov. Lisovaný drvený korok už nemusí byť celkom prírodný a jeho vlastnosti sa výrazne nelíšia od plastových.
Alebo šróbovací uzáver?
Približne 5-10% vín sa kazí kvôli vadám korku. Preto zástancovia novej technológie argumentujú, že korok je technologicky menej vhodný než umelý uzáver. Najmä u vín bielych, ružových a ľahkých červených je tento typ uzáveru garanciou zachovania maximálnej kvality, čerstvosti a pôvodnej vône. Kupujeme si predsa víno a nie korok.
Chyby korku
Víno môže byť negatívne bakteriologicky napadnuté residuálnym pôsobením mikroorganizmov prítomných v korku.
Ide najmä o rôzne plesne a vada sa prejavuje veľmi rôznorode. V najhorších prípadoch víno napáchne zatuchlinou. V tom lepšom prípade je len potlačená ovocná vôňa vína a víno je „nijaké“. Taktiež môže kyslík, ktorý sa dostane do vína cez korok spôsobiť sekundárnu fermentáciu a zoxidované vína majú potom plochý, neovocný charakter.
Výroba šrobovacieho uzáveru
Steny a dno uzáveru sú hliníkové. Vnútorná strana je potiahnutá polyetylénovou fóliou,
ktorá je pokrytá ešte ochrannou konzervačnou vrstvou.
Moderné stroje pracujú na podtlakovom princípe. Odsajú v aseptickej plniacej atmosfére vzduch z hrdla fľaše a uzavrú ju tak, že sa dá otvoriť len s použitím sily, tak ako fľaša so sterilizovanými uhorkami. Pevnosť a priľnavosť uzáveru k hrdlu fľaše je tak oveľa vyššia ako pri použití korku.
Zretie vína pri použití šróbovacieho uzáveru
Vývoj vína vo fľaši je prirodzený súhrn chemických procesov, ku ktorým dochádza postupne bez ohľadu na to, či je víno uzavreté korkom, alebo šróbovacím uzáverom. Ľudia predpokladajú, že víno uzavreté šróbovacím uzáverom definitívne zastaví všetky procesy zretia. Nie je to pravda, dostatok zbytkového kyslíka je obsiahnutý v samotnom víne a aj v časti hrdla fľaše, takže chemické procesy nutne potrebujúce kyslík môžu ďalej prebiehať.
Navyše väčšina procesov pri starnutí vína je anaeróbneho charakteru, čiže prebieha bez prístupu vzduchu. Teda víno môže dozrievať aj pri použití šróbovacieho uzáveru.
A v akej polohe víno archivovať?
Je to na vás, v šikmej či vodorovnej, alebo kolmej. Vína uzavreté šróbovacím uzáverom majú garanciu nepriepustnosti.
Pri použití šróbovacieho uzáveru ide teda o lepšie kontrolovaný proces zretia vína v archíve, kedy si môžeme byť viac istí konzistenciou daného ročníku pri výraznom znížení rizika. Na druhej strane strácame ceremoniál otvárania vína a ten nezabudnuteľný zvuk, ktorý sprevádza každú fľašu nádherného vína na jeho poslednej ceste. Je to stret tradičného a moderného a je na každom z nás, čomu dá svoje srdce a kam sa až nechá ovplyvniť rozumom.
2. Víno – elixír života
Americkí vedci
potvrdzujú, že pitie červeného vína zrejme predlžuje ľudský život. Výskumníci Harvardovej univerzity objavili vo víne molekulu, ktorá vo zvieracích organizmoch dokázateľne spomaľuje starnutie. Laboratórne pokusy zverejnené v časopise Nature ukazujú, že polyfenoly pôsobia podobne aj na ľudské bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie. Polyfenoly sú látky produkované mnohými rastlinnými druhmi a asi najznámejší z nich je resveratrol, ktorý sa nachádza v červenom víne.
Vedci sa o tieto látky zaujímajú už dlho kvôli ich schopnosti znížiť výskyt srdcových chorôb a rakoviny. Teraz však tím z Harvardovej univerzity zistil, že polyfenoly dokážu život kvasiniek predĺžiť až o sedemdesiat percent. To sa im darí zvýšenou produkciou enzýmov zvaných sirtuiny.
A keď výskum v laboratórnych podmienkach už ukázal, že resveratrol zvyšuje produkciu sirtuinov aj v bunkách človeka, je ešte stále príliš zavčasu tvrdiť, že vedci objavili elixír života. Prvé experimenty majú ukázať, či resveratrol dokáže predĺžiť život myší. Tieto pokusy sa začnú počas niekoľkých mesiacov a ich výsledky by mali byť čoskoro známe.
Príležitostné pitie vína môže podľa štúdie dánskych vedcov znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno, sa znížili o polovicu problémy s pamäťou po 65 roku života. Látky nachádzajúce sa vo víne taktiež pôsobia prevenčne proti mŕtvici a srdcovému infarktu. Pivo však môže riziko demencie zvyšovať. Informoval Aachener Nachrichten.
S bielym vínom k štíhlej linii
Austrálski vedci vyvrátili doterajšie tvrdenia všetkých dietológov a vypracovali novú poučku pre všetkých, ktorí začali boj s nadbytočnými kilami. Štúdia zverejnená v denníku The Herald Sun uvádza, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy. “Štyri deci vína denne priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu. Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk”, vysvetľuje jeden z autorov štúdie. Experti sú presvedčení, že priberanie nespôsobuje samotný alkohol, ale rôzne “dobroty”, ktoré konzumenti pojedajú, keď majú “trochu v hlave”.
Víno prospieva hlavne starším
Mladší ľudia sa konzumáciou alkoholu vystavujú vyššiemu riziku rôznych ochorení, než osoby staršie ako 34 rokov. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých by tridsiatnici mali denne vypiť maximálne jedno veľké pivo alebo pohárik vína. Mužom medzi 35 až 44 rokov odborníci odporúčajú dennú dávku dvoch pohárikov alkoholického nápoja, po prekročení štyridsaťpäťky sú to už tri poháre. Najlepšie sú na tom starčekovia, ktorí sú za hranicou 85 rokov. Tým údajne neuškodí ani päť pohárikov denne. Ako uviedla britská BBC, výskum sa na ženy nevzťahuje a vedci sú presvedčení, že nežnému pohlaviu stačia maximálne dva poháriky denne v akomkoľvek veku.
Červené víno bráni ukladaniu tuku z jedla v tele
Ak patríte k tým, ktorí jedlo zapíjajú radšej vodou ako červeným vínom, nerobíte dobre. Austrálski vedci totiž zistili, že kvapka červeného vína po jedle bráni ukladaniu tuku v tele. Voda takéto schopnosti nemá, akurát zahasí smäd. Výskum austrálskych vedcov z univerzity v Curtin, inšpiroval vžitý názor, že červené víno je povzbudzujúcim prostriedkom. Chceli preto otestovať, či červené víno môže naozaj zabrániť infarktu a iným srdcovocievnym problémom tým, že zredukuje zásoby tuku v tele. Sledovali preto osem žien po prechode a
skúmali aké množstvo tuku z jedla sa im dostane do krvného obehu. S prekvapením však zistili, že červené víno bránilo absorpcii tuku z jedla. Podobne účinné látky ako v červenom víne sa vyskytujú aj v zelenine a ovocí.
Aj biele víno má na organizmus pozitívne účinky
Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho – pravda s mierou. Vo svojich preventívno-ochranných účinkoch sa biele víno dokonca vyrovná červenému a v niektorých ohľadoch ho dokonca predbehne, tvrdí športový lekár Klaus Jung z univerzity v Mohuči. Striedma konzumácia bieleho vína spôsobuje pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa.
Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty a chránia organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov. Pitie vína taktiež znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zvýšená zrážanlivosť krvi má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.
Víno proti rakovine
Už od pradávna sa hovorí, že vo víne je pravda. Okrem nej však obsahuje napríklad flavonoidy, ktoré chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi, látkami, ktoré urýchľujú starnutie buniek. Niektoré flavonoidy pôsobia dokonca proti tumorom, katechín znižuje riziko infarktu a mozgovej porážky.
Alkohol a chuťové látky obsiahnuté vo víne podporujú uvoľňovanie gastrínu, látky, ktorá spôsobuje zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny. Víno tak robí najmä ťažké jedlá ľahšie stráviteľnejšími a aj chutnejšími. Okrem toho obsahuje resveratrol, látku podobnú hormónom, ktorá sa nachádza v hroznových šupkách. Táto pôsobí protizápalovo a dokonca brzdí rast rakovinových buniek. Najviac ho obsahuje červené víno, najmä burgundské.
